Moška vysvetľuje

K sporu štyroch športových zväzov a Slovenského olympijského výboru sa obšírne v odpovediach na niekoľko otázok vyjadruje Igor Moška, generálny sekretár STZ.
 

Čo bolo podstatou sporu?
Podstatou celého sporu, ktorý dnes SOV interpretuje ako svoje víťazstvo a „vyhodené peniaze“, je veľmi zle pripravené Valné zhromaždenie SOV, na ktorom sa volil prezident SOV a VV SOV. Je nesporný fakt, že olympijské zväzy nemali vo voľbách väčšinu a napriek našim upozorneniam bola porušená olympijská charta i samotné stanovy SOV.

Považujete rozhodnutie CAS za prehru a vyhodené peniaze, tak ako to interpretuje prezident SOV František Chmelár?
Nie, v žiadnom prípade to nepovažujem za prehru. Bolo treba jednoznačným spôsobom dať najavo, že sú tu športové subjekty, ktoré si ctia dodržiavanie základných právnych noriem a na obranu pravidiel sú ochotné ísť do vážneho sporu a obetovať nemalé finančné prostriedky.

Bolo nutné obrátiť sa priamo na Medzinárodný športový tribunál CAS?
Podľa výkladu právnikov stanovy SOV umožňovali takéto spory riešiť na civilnom súde alebo na CAS. Uprednostnili sme CAS, pretože je to športový súd a koná rýchlo. Aj keď je veľmi drahý. Právnici nás upozornili, že ak SOV bude chcieť robiť obštrukcie, vzhľadom na nejednoznačné stanovy SOV, môžu rozhodnutiu na CAS zabrániť. Čo sa aj, žiaľ, stalo. SOV sa nepostavil k sporu čestne. Nechcel rozhodnúť spor v rámci fair-play, nech rozhodne uznávaná športová autorita, kto má v spore pravdu. SOV chcel, aby CAS spor nerozhodla, pretože sa bál verdiktu, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou dal za pravdu nám. Poslal nás de facto na civilný sud.

Obrátite sa teda na civilný súd?
Nie. Trvalo by to veľmi dlho. A koniec koncov SOV aprílovou úpravou stanov, podľa ktorej už hlasovaciu väčšinu majú zväzy olympijských športov, nám dal v jednej dôležitej veci za pravdu.

Prezident SOV tvrdí, že ste mohli hľadať „kompromisy a riešenia v rámci športového hnutia.“ Súhlasíte?
Pán Chmelár veľmi dobre vie, že CAS priamo povedal, že zväzy sa nemohli odvolať na žiadnu inú domácu športovú autoritu len na CAS alebo civilný súd. Treba sa ho spýtať, prečo nechcel, aby spor vyriešil za 6 mesiacov športový tribunál CAS, ale domáci civilný súd, ktorý môže trvať roky. Ak bol presvedčený o svojej pravde, mal nechať rozhodnúť CAS. K tomu stačil súhlas SOV. Ten však SOV nedal.

Čo bude vaším cieľom ďalej?
Myslím, že sme vyslali športovému hnutiu veľmi dôležitý signál, že nedodržiavaniu pravidiel sa nebudeme mlčky prizerať, ale že sa ozveme, ak sa dejú veci, ktoré nie sú v poriadku. A čo ďalej? Budeme sa snažiť dať do súladu s Olympijskou chartou počet zväzov v olympijských športoch na Slovensku, pretože MOV ich má 35 a my v SOV ich máme stále 38. A nakoniec aj tento náš spor ukázal, že existujúce stanovy SOV sú zlé, nejednoznačne riešia niektoré dôležité veci a treba ich po dôkladnej diskusii v športovom hnutí, aj na základe aktuálneho rozhodnutia CAS, opraviť. O to sa budeme aktívne snažiť.