Večera s víťazom

 Andrej Martin po postupe do tretieho kola Roland Garros vystrečoval, zajazdil si na stacionárnom bicykli a ponoril sa do studeného kúpeľa. Uplynula vyše hodina, kým si mohol v reštaurácii pod dvorcom Suzanne Lenglennovej naložiť na tanier večeru. To bola príjemná príležitosť na rozhovor.

Bolo sympatické akú vieru v úspech ste mali pred zápasom.

 Keď ide človek na dvorec, musí si vždy veriť. To je základ.

 Víťazné gesto na dvorci bolo jasné, ale aký bol bezprostredný pocit z tohto úspechu?

 Musím priznať, že som výhru v prvom kole prežíval emotívnejšie. Vedel som, že v druhom kole budem hrať pred veľkým publikom, snažil som sa pred zápasom utlmiť emócie. Možno aj preto som po zápase nebol príliš vzrušený. Som šťastný, je to pre mňa najväčší úspech. Ale boli to nervy! Hlavne posledný gem. Lebo jedna vec je prepracovať sa k nemu a druhá ho aj dokončiť.

 Čaká vás Milos Raonic, 8. nasadený Kanaďan. Čo k nemu môžete povedať?

 Mám mu čo odplácať! Vo finále kvalifikácie Australian Open 2011 som s ním prehral takmer vyhraný zápas. Vtedy Raonic prvý  raz prerazil a kamaráti na môj účet vtipkovali, že som mu naštartoval kariéru. Dúfam, že tentoraz si ja naštartujem kariéru jeho pričinením!

 Stihli ste už skontrolovať mobil a esemesky?

 To ešte nie, nechám si to na neskôr.

 Vašim najväčším fanúšikom je otec. Ako reagoval na postup?

 Veľmi sa tešil. Už keď som sa dostal do hlavného turnaja, sme sa dohodli, že aj s mamou prídu na tretie kolo. Tak im vybavujem pobyt. Budem rád, keď prídu a uvidia ma hrať veľký zápas.

 Mali ste pred Roland Garros špeciálnu motiváciu?

 Pre mňa je Roland Garros najväčší turnaj. Zo všetkých povrchov mám najradšej antuku a väčší antukový turnaj ako parížsky neexistuje.To je veľká príležitosť.

Čomu vďačíte, že ste sa dostali do formy práve v Paríži na najdôležitejšom turnaji?

 Je veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Mne sa na Roland Garros hrá dobre. Okrem toho s trénerom Milom Grolmusom sme veľa pracovali. Aj keď výsledky neboli doposiaľ príliš dobré, hra sa zlepšovala. Hovorí sa, že tvrdá robota sa vždy ukáže. A teraz to vidím. Vďačím za podporu trnavskej akadémii, v ktorej teraz som, šéfovi pánovi Hlavnovi i ďalším, ktorí ma v Paríži povzbudzujú.

 Prešli ste vlani zo Slovana do Trnavy. Získali ste väčšie výhody?

 Na Slovane som vyrástol, je to moja srdcovka, poznám tam veľa ľudí. V Trnave mám veľmi dobré podmienky, mám podporu tenisovú aj ľudskú. Som rád, že som urobil túto zmenu a verím, že to prinesie ďalšie ovocie.

Zuzana Wisterová, Paríž